Objednávanie
Mobilna telefónom čísle0905 97 90 93
Telefonické objednanie:
pondelok až štvrtok v čase
od 14:00 do 15:00.

O pojmoch alergia, atopia a pod.

Imunitný systém

Imunitný systém je jedným z troch informačných systémov ľudského tela. Okrem imunitného systému tam patri aj nervový a endokrinný systém. Úlohou imunitného systému je rozpoznávať čo je telu vlastné a čo cudzie, alebo v novšej definícii, čo je telu prospešné a čo mu prospešné nie je. Každá bunka ľudského organizmu nesie na svojom povrchu rozpoznávacie znaky, ktoré patria do hlavného histokompatibilného systému. Tieto znaky sa volajú aj transplantačné antigény. Imunitný systém rozpoznaním týchto poznávacích znakov vie, že daná bunka nie je votrelcom, ale je súčasťou makroorganizmu, ktorý má imunitný systém chrániť. Pri transplantácii orgánov od iného jedinca sú tieto transplantačné antigény iné, preto dochádza k odhojovaniu transplantovaných orgánov a preto sa po tomto zákroku podávajú látky, ktoré znižujú činnosť imunitného systému tzv. imunosupresívne látky.

Poznáme tri základné poruchy činnosti imunitného systému:

  • znížená činnosť imunitného systému, tiež označovaná ako imunodeficit
  • zvýšenú činnosť imunitného systému proti vlastnému organizmu, nazývaná aj autoimunita
  • zvýšená činnosť imunitného systému proti enviromentálnym antigénom bielkovinovej povahy, čiže alergia.

Alergia - pochádza z gréckych slov alos ergos, čo môžeme preložiť ako zmenená/iná reakcia. Je to schopnosť organizmu reagovať IgE odpoveďou na enviromentálne antigény bielkovinovej povahy.
Normálne organizmus reaguje na cudzorodé telu nebezpečné látky odpoveďou v prvom slede IgM a v druhom slede IgG odpoveďou.

Atopia - je vrodená vloha (predpoklad, predispozícia) jedinca reagovať alergicky na podnety z okolitého prostredia. To znamená, že s alergiou sa daný človek nerodí. Niektorí jedinci sa rodia s predispozíciou reagovať alergicky, ak budú splnené určité podmienky:

  • pretrvávnie imunologickej nerovnováhy z intrauterinného života
  • prítomnosť alergénov v okolitom prostredí


1. Pretrvávanie imunologickej nerovnováhy z intrauterínneho života
Keď žena čaká dieťa, plod nesie poznávacie znaky (tranplantačné antigény) matky aj otca. V prípade, že by imunitný systém ženy v tehotnosti nepracoval v zmenenom utlmenom režime došlo by k potrateniu dieťaťa. V tehotenstve dochádza k zvýšenej tvorbe ženských pohlavných hormónov, ktoré spôsobia prípravu tela ženy na vynosenie dieťaťa a jeho následné prežitie po pôrode (rast maternice, placenty, rast prsníkov, indukcia pôrodu, tvorba mlieka). Tiež práca imunitného systému v zmenenom utlmenom režime je dôsledok pôsobenia týchto hormónov. Treba si uvedomiť, že utlmená činnosť imunitného systému je zo strany matky voči plodu, ale aj zo strany plodu voči matke. Po pôrode je teda imunitný systém ženy, ako aj dieťaťa v zmenenom režime. Aby sa tento zmenený režim opäť nastavil správnym smerom potrebuje adekvátne podnety. Prekonávanie bakteriálnych infekcií je jedným z dôvodov navodenia správnej rovnováhy v činnosti imunitného systému. Ďaľšou významnou činnosťou, ktorá vedie k opätovnému navodeniu správnej činnosti imunitného systému je dojčenie. Pri dojčení sa do tela dieťatka okrem výživných a ochraných látok dostavajú aj látky, ktoré sú potravou pre tie správne priateľské baktérie v tráviacom trakte dieťaťa.

2. Prítomnosť alergénov v okolitom prostredí
S atopiou je to ako z hrou na klavíri. Môžeme mať vlohu (talent), že z nás budú výborní hudobníci, alebo skladatelia, ale táto vloha sa nikdy nebude môcť prejaviť ak nebudeme chodiť na hodiny klavíra. Po predkoch môžeme byť alergickí napr. na pomaranč, ale keď nám pomaranč nikdy nekúpia, táto alergia sa nemá možnosť prejaviť. Alergénom v našom prostredí sa môže stať akákoľvek látka proteínovej povahy. V zásade platí, že schopnosť vyvolať alergickú reakciu majú tie látky, s ktorými sa nestretol imunitný systém našich predkov, preto viac alergizuje exotické ovocie. Niekto môže namietať, že peľ brezy a tráv tu bol aj v minulosti. Tieto pele sú ale v súčasnosti iné ako boli pred 70 rokmi. Pele v súčasnosti hlavne v priemyselných oblastiach sú zmenené v dôsledku pôsobenia chemických látok v ovzduší (továrne, naftové autá).

Antigén sú látky bielkovinovej povahy, ktoré sú schopné aktivovať imunitný systém k tvorbe obranných protilátok. Tie antigény, ktoré vyvolávajú tvorbu protilátok v triede IgE označujeme za alergény. Akákoľvek látka bielkovinovej povahy sa za určitých podmienok môže stať antigénom, ako aj alergénom. Typ imunitnej odpovede (IgG, IgE) je závislý aj na mieste vstupu danej látky do organizmu. Napr. peľ brezy u väčšiny populácie nevyvolá aktivitu imunitného systému, ale u niektorých jedincov vyvoláva IgE odpoveď (alergiu) pri vstupe cez sliznicu očí a dýchacích ciest. Tento peľ sa pri vdýchnutí správa ako alergén, ale ak ho podávame injekčne (podkožne), alebo pod jazyk, vyvoláva protilátkovú odpoveď v triede IgG, to znamená, že pôsobí ako antigén. Táto schopnosť sa využíva pri liečbe alergických ochorení a tento postup sa označuje alergénovou vakcináciou (tiež hyposenziblizácia, desenzibilizácia). Alergenová vakcína sa môže pdovávať cez ústa (napr. Staloral) alebo injekčne (napr. Phostal, Pollinex )

Alergény podľa spôsobu vniknutia do organizmu možeme rozdeliť na inhalačné a potravinové.


  • inhalačné delíme na vnútorné a vonkajšie. Medzi inhalačné alergény patria tie, ktoré sa do tela dostávajú vzduchom. Vnútornými sú alergény vyskytujúce sa v obydliach, patria sem: plesne, roztoče, srsť zvierat. K vonkajším patria: pele stromov, tráv a bylín a vzdušné plesne.
  • potravinové alergény sú tie, ktoré sa dostávajú do organizmu ústnou dutinou. Hociktorá potravina sa môže stať alergénom. Napr.človek alergický na brezu zje 10-krát jablko, z toho 7-krát sa mu nestane nič a tretíkrát po jablku mu opuchne jazyk a pery. Presné príčiny nekonštantnej reakcie na konštantný podnet sú predmetom vedeckého skúmania


Priebech alergickej reakcie
Pri prvom styku imunitného systému s alergénom dochádza k tzv. senzibilizácii organizmu. Senzibilizácia organizmu znamená, že v tele dôjde k tvorbe protilátok v triede IgE. Protilátky IgE sa naviažu na krvné a tkanivové bunky volané mastocyty. Pri druhom kontakte organizmu s alergénom, sa naviaže na protilátky IgE, ktoré sú na povrchu mastocytov. Po naviazaní sa alergénu na IgE, ktorý je ukotvený v bunkovej membráne mastocytov, dochádza k uvoľneniu chemických látok. Hlavnou z nich je histamín. V dôsledku vyplavenia histamínu dochádza k rozvoju klinických prejavov alergickej reakcie, ako je slzenie očí, kýchanie, výtok z nosa, svrbenie pokožky a kašeľ. Pri opätovnom stretnutí imunitného systému s alergénom sa sila reakcie znásobuje. Nie zriedka sa rozvíja celková reakcia organizmu – anafylaktický šok. Pri anafylaktickom šoku v dôsledku rozširenia ciev a úniku tekutín do medzibunkového priestoru je pacient bez krvného tlaku, v dôsledku čoho orgány nie sú vyživované a dochádza k ich odumieraniu. Takému pacientovi môže zachrániť život len podanie adrenalínu a objemovej náhrady do krvného riečiska. Hlavnou vyplavenou látkou je histamín, preto základom klinických prejavov všetkých alergií je podávanie antihistaminík. Podávanie antihistaminík síce navonok tlmí prejavy alergickej reakcie, ale v žiadnom prípade nevedie k zastaveniu senzibilizácie. Jedinou možnosťou ako zastaviť atopický pochod je podávanie alergénov v postupne zvyšujúcich sa dávkach.

Atopický pochod
Jedinec s vrodenou vlohou reagovať alergicky je atopik. Postupne sa daný jedinec dostáva do styku s rôznymi látkami v svojom okolí a na vybrané látky bielkovinovej povahy začína reagovať tvorbou IgE protilátok. Inými slovami môžeme povedať, že dochádza k senzibilizácii daného jedinca. Pri opakovanom stretnutí s danými látkami, ktoré už po prebehnutej senzibilizácii môžeme označiť za alergény, dochádza ku klinickým prejavom ako je kýchanie, slzenie očí, svrbenie pokožky a kašeľ.
Pod atopickým pochodom rozumieme to, že atopický jedinec má na začiatku ako dojča červené rozpraskané líčka (ekzém), keď sa z neho stane batoľa a potom lezúň, už má prejavy na dlaniach, následne sa môže prejaviť alergický zápal očí (alergická konjunkitivitída), nosa (alergická rhinitída) a keď dieťatko sa stane pacientom, ale nie je liečené alergénovou vakcináciou, ochorenie pokračuje – atopia pochoduje a môže sa rozvinúť alergický zápal stredných a dolných dýchacích ciest (asthma), alebo ako alergický zápal kože a podkožia (žihlavka).

back
 

spacer

 

Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. x